Náš príbeh
Daniela
Od detstva boli mojou vášňou príbehy. Fascinovali ma nové svety a situácie, ktoré som inak nemohla zažiť. Nakoniec som príbehy začala písať.
Ale zistila som, že neviem, čo s nimi ďalej. Poslala som svoj rukopis do niekoľkých vydavateľstiev a čakala som na odpoveď.
Po takmer polroku čakania mi prišla odpoveď z jediného vydavateľstva. Editorka sa môjmu rukopisu veľmi nevenovala, iba mi vysvetlila, že slovenskí prvoautori (prvoutor je človek, ktorý ešte nemá vydanú knihu) nie sú v klasických vydavateľstvách vítaní. Poučila ma, že do veľkých vydavateľstiev chodí až desiatka rukopisov denne a nemajú tam nikoho, koho primárnou prácou je čítať ich.
Samozrejme som bola sklamaná, ale dnes som za tú správu rada. Od ostatných vydavateľstiev mi odpoveď neprišla nikdy. Pochopila som, že s prvoautormi to je ťažké. Robíme veľa chýb, ťažko sa nám robí reklama a hlavne nemáme meno, ktoré predáva. V tú dobu som hľadala literárneho agenta, ktorý by mi pomohol, ale tento inštitút na slovenskom trhu neexistuje.
Ak som chcela svoj príbeh dostať medzi ľudí, musela som sa poobzerať po inej alternatíve.
Zistila som, že existuje možnosť ísť cez „selfpublishing“, tzv. samovydanie. Naučila som sa tento proces krok za krokom. Musela som zameranie svojej s.r.o. rozšíriť na vydávanie kníh a naučiť sa všetko potrebné. Učenie bolo časovo aj mentálne náročné. Svoje vedomosti som prehĺbila editorským kurzom.
Nadviazala som mnoho spoluprác, niektoré boli dobré, iné sa neskôr ukázali ako veľmi problematické. Tlač na nekvalitný papier alebo editorka, ktorá „pracovala“ na rukopise dva roky ma vycvičili. Naučila som sa absolvovať celý proces vydávania kníh a našla schopných špecialistov: grafikov, tlačiarov, webdizajnéra, marketéra a distribútorov.
Vydala som tri knihy a tento rok, po niekoľkých inšpiratívnych stretnutiach, som sa rozhodla ponúknuť svoje skúsenosti a kontakty autorom, ktorí si podobne ako ja túžia splniť spisovateľský sen. Nemusíte sa trápiť, čo s rukopisom v šuplíku.
Ľuboš
Od desiatich rokov čítam hrubé knihy. Neskôr som začal písať knižné a herné recenzie a vlastné príbehy. Ak si spisovateľ, je celkom možné, že sme sa stretli v niektorej literárnej súťaži. Od strednej školy ma zaujímajú webové stránky a programovanie. Vytvoril som desiatky webových stránok a niekoľko eshopov. Okrem toho som „mikroinfluencer“ (to sú na Slovensku stránky, ktoré majú medzi 10 000 a 100 000 sledovateľov). Možno poznáte projekt Slovanské čary a tradície. Viem, čo je vysoká miera angažovanosti, autenticita príspevkov, špecializácia na úzke témy… proste ako propagovať cez sociálne siete.
Chápem, že klasické vydavateľstvá majú dôvod, prečo nedávajú veľa priestoru prvoautorom. Slávne osobnosti a zavedení spisovatelia tento problém nemajú. Prvoautori áno.
Žiaľ, ani výborne napísané veľdielo nie je zárukou, že si nájde svoju cieľovú skupinu.
Vlastne sa to stáva bežne. Jedným z príkladov môže byť Biela veľryba (autorom je Herman Melville), ktorej predajné čísla boli úboho nízke. Počas autorovho života sa v USA predalo len okolo 3 215 kópií a zarobil na nej približne 1 259 dolárov. Dnes je kniha uznávanou klasikou americkej literatúry, vyučuje sa snáď na všetkých školách a všetkých kontinentoch.
Biela veľryba sa časom nezlepšila. Zmenilo sa iba to, že ju literárni historici začali propagovať a zaviedli ju do študijných osnov univerzít.
Kniha potrebovala iba reklamu.
Ak máš dokončený rukopis, si na správnom mieste. Radosť z hotovej, voňavej, čerstvo vytlačenej knižky je na dosah!