Finalisti Martinus Ceny Fantázie sú známi od septembrového vyhlásenia, pár dní sú známe aj finálové poviedky. Prečítal som si všetky a vytvoril analýzu finálnych poviedok. (Poviedky sú zoradené v poradí, v akom som ich čítal.)
Som rád, že aj tento ročník je silný a finálová pätica je pestrá.
Šoldovské zvony
Poviedka Šoldovské zvony predstavuje mnohovrstvové dielo, ktoré kombinuje folklórnu fantasy, rodinnú ságu a tragickú romancu v prostredí Liptova/Važca. Príbeh je ambiciózny, sleduje niekoľko časových línií a snaží sa prepojiť mystiku s historickým kontextom.
Silné stránky:
- Vizuálne, hmatateľné motívy a atmosféra. Zvony bijúce spod zeme sú geniálny atmosférický a naratívny nástroj.
- Vôňa byliniek, pach sena, chlad podzemia, teplo šarkana a dym sú skvelé zmyslové detaily, ktoré uzemňujú mystiku do reálneho vidieckeho sveta.
- Hĺbka a komplexnosť charakteru Zuzy Kaňe, ktorá prechádza masívnym vývojom.
- Jej boj je vnútorný (láska k Janovi vs. volanie Šoldova, túžba po krvi vs. láska k rodine vo Važci). Tieto vnútorné konflikty sú motorom deja.
- Zaujala ma aj unikátna identita, meno „Zuza Kaňa“ (človek + dravý vták) je symbolom jej duálneho dedičstva.
- Skvelé využitie folklórnych detailov.
- Záverečný súboj (Katarzia): Scéna na veži je majstrovská. Súboj sa nedeje len so šarkanom, ale aj so srdcom zvonu – symbolickým srdcom Šoldova.
- Krásne využitý jazyk.
Slabé stránky:
- Príliš veľa žánrov v jednom: Poviedka pracuje s prvkami tragédie, detektívky (vyzvedanie u susedy), folklóru, akcie a genealogickej histórie. Hoci je to ambiciózne, niektoré prechody sú náhle a trochu to rozbíja konzistentnosť. Snáď by príbehu lepšie svedčilo, ak by mal dĺžku novely.
- Dialóg medzi babkou a Zuzou a následne Víchricou a Zuzou slúži primárne na vysvetlenie histórie a mýtov. Žiaľ, je to trochu cítiť.
- Prepadnutie do hlbín je trochu nejasné.
- Postava Líšky: Hoci je predstavená ako trénujúca bojovníčka, jej úloha je obmedzená na jeden útok, ktorý opäť len potvrdzuje Zuze, že je „dobrá“.
Pozorovateľ
Poviedka je zručne spracovaný psychologický triler s hororovými prvkami, ktorý využíva jedinečný koncept posadnutosti ako hlavný naratívny nástroj. Príbeh je umelo rozdelený do šiestich číslovaných sekcií. Tento postup zabezpečuje kontrolovaný rytmus a stupňovanie napätia. Každá sekcia posúva stav protagonistu na novú úroveň.
Silné stránky
- Príbeh je mimoriadne silný vďaka svojmu originálnemu konceptu. Centrálna perspektíva Damiána ako pozorovateľa uväzneného vo vlastnom tele je brilantne spracovaná a okamžite buduje hrôzu a napätie.
- Atmosféra je majstrovská; postupný pád do posadnutia je podporený viscerálnymi motívmi (kloktanie glo glo glo, čierne fľaky), ktoré spájajú psychický teror s fyzickým telom.
- Originalita nápadu so zápletkou a antagonistom je nesporná, som nadšený.
- Ide do istej miery o detektívku, pri ktorej som chcel, aby bola včas vyriešená. To sa podarilo Martinovi skvele. Namiesto jednorazového vysvetlenia sú informácie o parazitovi dávkované postupne, čo vyťažuje predostretú záhadu: Najskôr traumatický kontakt s krvou (glo glo glo), druhou stopou je neprirodzené násilné správanie, v tretej časti informácie z poznámok…
- Flashback (Sekcia 2 – Trauma): Udalosti nehody sú vysvetlené v presný moment, keď Damián podstupuje hypnózu, čo slúži ako jasný katalyzátor a vysvetľuje pôvod zla. Možno si to ani väčšina čitateľov nevšimne, ale takto dobre zapracovaný „flasback“ som dávno nevidel.
- Najväčšou silou je tematická hĺbka a rozuzlenie. Príbeh má precíznu štruktúru a gradáciu, ktorá udržuje vysoké tempo a pocit beznádeje až do finále.
Slabé stránky
- Pomalší rozbeh.
- Príbeh bojuje s niekoľkými naratívnymi zjednodušeniami. Expozícia parazita prichádza príliš neskoro a je podaná ako informačné preťaženie uprostred dramatického finále. Žiaľ, utrpela tým plynulosť.
- Postava Dr. Zubora pôsobí mierne skratovo. Jeho príliš rýchly prechod od skeptického psychológa k ambicióznemu výskumníkovi (motivovanému slávou) je extrémne náhly a znižuje jeho vierohodnosť.
- Taktiež sa v príbehu objavujú mierne nejasnosti v logike: aj keď prevzatie kontroly vyvolané láskou je tematicky jasné, Damiánove skoršie, izolované pokusy o získanie kontroly, ktoré zlyhajú, nie sú dostatočne podložené (napr. keď získal zbraň). Ale najhoršie je ukrytie syna do skrine a jeho opustenie matkou v závere. Neviem si predstaviť, že by to matka urobila (v ohrození života ukryla asi ročné dieťa do skrine v dome násilníka a sama ušla). Táto diera v deji je môj najzásadnejší problém a dosť to oslabilo môj inak dovtedy vysoký pôžitok z príbehu.
Jahňa
Ide o temnú poviedku, ktorá kombinuje naturalistické prvky drsného vidieckeho života s prvkami psychologického hororu a náboženskej tragédie. Ústrednou témou je vina, trest a pomsta. Ide o takého duchovného následníka poviedky Krkavčia mať z finále MaCefa 2024.
Silné stránky
- Príbeh od začiatku buduje ťažkú, depresívnu a pochmúrnu atmosféru. Pocit beznádeje a blížiaceho sa nešťastia prestupuje každú scénu – od pohrebu za súmraku až po zúrivú búrku.
- Ústrednou silou je vnútorný boj Tibora. Jeho vina ho privádza k šialenstvu. Príbeh bravúrne zobrazuje jeho sebaľútosť, hnev voči Bohu a okoliu, a následnú brutalitu voči synom. Jeho vnútorné monológy sú surové ako tatarák. Postava Tibora je podľa mňa to najlepšie na príbehu.
- Jahňa je titulný symbol príbehu. Cez panenský pôrod preberá mytologický a náboženský význam (Agnus Dei). Avšak v kontexte poviedky sa mení na temný, sudcovský symbol. Je to pekne otočený biblický motív.
- Silný háčik hneď v úvode drží čitateľa pri čítaní až do rozuzlenia.
- Naturalizmus: Použitie reálií drsného vidieckeho života (pálenka, latrína, mul, zápach zvratkov, muchy) dodáva príbehu na surovosti. Napriek tomu sa mi zdá, že v úplnom závere príbeh hodil spiatočku a neukázal, čo sa nachádzalo v chlapčenskej izbe (a pritom to ma zaujímalo omnoho viac ako jahňa).
Slabé stránky
- Extrémna a potenciálne samoúčelná brutalita. Hoci je násilie ústredné pre vykreslenie Tiborovho morálneho pádu, scény ako bitie synov, uväznenie a smrť sú mimoriadne šokujúce a pre niektorých čitateľov môžu prekročiť hranicu vkusu, pôsobiac ako príliš veľký príklon k šokovej hodnote.
- Synovia, Adam a Oliver, slúžia predovšetkým ako objekty Tiborovho trestu a katalyzátory jeho zúfalstva. Ich postavy a motivácia nie sú hlbšie rozpracované. Sú ako stredoškoláci v béčkovom horore, ktorí slúžia iba na to, aby mal koho vrah zabiť.
- Prehnaná symbolická otvorenosť konca. Príchod kňaza slúži len na exkurziu do hrôzy, ktorá sa udiala. Posledný obraz prežívajúceho jahňaťa pre mňa vzalo váhu tomu, čo sa stalo pred tým.
- Veľa chýb. Ogrcané vedro opláchnuté v studni, z ktorej sa neskôr v pohode pije je nezmysel. Ale hlavne štylistika má slušné problémy, či už neobratné vety, alebo rušivé opakovanie slov. Jeden príklad za všetky:
- Záver sa naťahoval v časti, kde Tibor priznáva čo strašné urobil. Obšírne bolo vyrozprávané ako prebiehala Etelina choroba a znova bolo prerozprávané to, čo už príbeh opísal (Chlapci sa s ňou boli rozlúčiť. Oliverovi aj Adamovi povedal, aby s ním išli na lúku pochovať ju, ale Oliver odmietol. Sľúbil mu, že sa bude doma modliť, aby sa dostala do neba. Tibor ho nechal. Adam išiel s ním.), akoby bolo treba nahnať viac znakov, alebo umelo oddialiť záver.
Lótove deti
Poviedka „Lótove deti“ kombinuje vedecko-fantastické, biblické (podobne ako Jahňa) a postapokalyptické motívy. Jej silné stránky spočívajú v intelektuálnej hĺbke a komplexnej štruktúre, zatiaľ čo slabiny sa prejavujú najmä v emocionálnom chlade a nerovnováhe tónu.
Silné stránky
- Príbeh majstrovsky prepletá extrémne vedecké koncepty (kvantové klonovanie vedomia, transhumanizmus) s biblickým archetypom (Lót a jeho dcéry). Toto spojenie dodáva zápletke nečakanú hĺbku a robí z príbehu moderný, vedecký mýtus o znovuzrodení.
- Príbeh efektívne prepína medzi vedeckou teóriou, osobnými zážitkami a akciou. Využitie fyziky dodáva príbehu „tvrdý“ sci-fi ráz. Kľúčové osobné informácie (napr. motív incestu Lóta s dcérami) sú elegantne vsunuté do dialógu v čase najväčšieho utrpenia, čím sa zvýši ich dramatický a symbolický dopad.
- Autor využíva motív myši v bludisku ako opakujúcu sa, vyvíjajúcu sa metaforu, ktorá rámuje celý príbeh. Najskôr ide o pokusné myši, neskôr sa pokusnými myšami stane osem ľudí v kryte.
- Tvrdá vedecká konzistencia. Využitie princípov kvantovej mechaniky (napr. zákaz kvantového klonovania, dekoherencia) slúži ako nosný pilier zápletky. To robí z poviedky inteligentnú a dôveryhodnú hard sci-fi.
- Vidím vysokú remeselnú ambíciu, pretože príbeh úspešne operuje s viacerými naratívnymi vrstvami (vedecko-filozofická úvaha, akčný triler, postapokalyptická dráma) a prechádza z úzkej perspektívy – vedcova myseľ – do širokej, kde sa rieši osud ľudstva.
Slabé stránky
- Napriek extrémne silným a kontroverzným témam (smrť, incest, apokalypsa), je príbeh podaný racionálne a chladne. Protagonistov pohľad vedca znižuje emocionálny dopad, takže čitateľ nemusí plne prežívať hrôzu situácie, čo znižuje katarziu.
- Dialógy a vnútorné monológy často slúžia primárne na vysvetľovanie zložitých fyzikálnych princípov (Schrödingerova mačka, Bellove nerovnosti). Hoci informácie sú presné a je nutné ich aspoň zjednodušene čitateľovi vysvetliť, ich veľké množstvo na poviedkový rozsah jemne narúša prirodzené tempo a pôsobí ako didaktická vložka.
- V príbehu sa vystrieda viacero miest. Absencia opisov niektorých miest núti čitateľa viac si domyslieť. Príbeh funguje aj napriek tomu, ale v niektorých miestach ostáva abstraktný, čo nemusí vyhovovať každému.
Konrád Bagandža a záhada zmiznutej truhlice
Príbeh je žánrovou fúziou folklórnej fantasy a detektívky. Dej sa odohráva v baníckom meste Gelnica obývanom slovenskými mýtickými bytosťami (permoníci, hýkali, víly, pikulíci), čo mu dodáva unikátny kolorit. Ide o jedinú humorne ladenú poviedku medzi finalistami.
Silné stránky
- Originálne zasadenie a miestna mytológia. Žiadni generickí upíri ani zombie, ale niečo, čo človek len tak nenájde. Gelnica a jej banské prostredie sú v príbehu obývané slovenskými folklórnymi bytosťami (permoníci, hýkali, pikulíci), čo vytvára svieži svet. O veľkých mestách som už čítal desiatky poviedok, o Gelinici až teraz a veľmi sa mi to páči.
- Mnohé postavy slúžia ako presvedčivý, no nesprávny podozrivý, čo zaručuje prekvapivé odhalenie páchateľa. Zároveň zdanlivo nepodstatné detaily sa ukážu byť rozhodujúcou stopou a všetko, ako v správnej detektívke, zapadne do seba.
- Konrádov návrat nie je len o krádeži, ale aj o zmierení s bratom Júliusom a vyriešení osobnej traumy („väzenie podzemia“). Konrád v závere okrem vyriešenia prípadu vyriešil aj vzťah s bratom a ex-priateľkou.
- Použitie rôznych rečových štýlov (Prokopove chyby reči, Gustávov francúzsky akcent) dodáva postavám osobitosť a humorný tón, najmä v kľúčových dramatických momentoch (napr. scéna v Diabolskej banke). Neraz som sa pri čítaní zasmial.
- Poviedka v zmysle modernizmu podarene paroduje klasické mytologické témy. Hoci táto poviedka je fantasy, používa podobnú techniku ironickej aktualizácie mýtu. Napríklad Víla Žofka pije v „pajzli“ pivo, ktoré „chutí ako žaburina“, a rieši „kopačky“ a problémy so závislosťou.
- Geniálny názov, ktorý hneď zaujme (Konrád Bagandža a záhada zmiznutej truhlice)
Slabé Stránky
- Uponáhľaný koniec. Hoci je páchateľ vhodný zloduch, jeho motív je odhalený v priebehu jednej rozhovorovej scény, čo uberá na dramatickosti. Finálne dolapenie páchateľa prebehne veľmi rýchlo, vzdá sa takmer okamžite.
- Aj keď je zápletka na začiatku vysvetlená (brat detektíva Konráda môže prísť o baňu), pre uvoľnenú atmosféru čitateľ z príbehu necíti túto hrozbu ako niečo, čoho sa treba obávať. Na vyriešení detektívky mi až tak nezáležalo, skôr som sa len bavil nápadmi a vtipnými dialógmi.
Všetky finálové poviedky sú kvalitné, každá sa zamerala na niečo iné (ľahký humor, drsný naturalizmus, epické fantasy…). O môj hlas bojujú štyri ktoré sú na veľmi podobných priečkach, musím si nechať rozležať, za ktorú zahlasujem. Hlasovanie prebieha na stránkach kníhkupectva Martinus.
Som rád, že amatérski autori na Slovensku píšu tak výborne. Snáď sa od autorov dočkáme aj kníh, ktoré si nájdu čitateľov.
Ľuboš Bebčak, krotiteľ slov a digitálny kúzelník. Rád pretvára weby a marketing na zlato. V noci (alebo po víkendoch) sa ponára do tajov slovanskej mytológie a folklóru, kde hľadá inšpiráciu pre svoje príbehy aj popularizačné články. Posledné roky knihy radšej počúva – menej námahy pre oči, viac času pre fantáziu.